Počas stresového zaťaženia (napr. skúška na vysokej škole, pracovný stres, bolestivé stavy) dochádza k nadmernému vylučovaniu hormónov (adrenalín, noradrenalín, kortizol), ktoré v určitom smere pôsobia opačne ako inzulín. Pokiaľ tento stav trvá dlhšie (hodiny, dni) dochádza k zvýšeniu glykémií. Zdravý organizmus zvýši sekréciu inzulínu a hladiny glykémií spravidla zostávajú stabilné. Diabetik si v takýchto situáciách musí častejšie (niekoľko krát denne) kontrolovať glykémie a v prípade ich vzostupu zabezpečiť zvýšenú dodávku inzulínu. U pacientov na inzulínovej pumpe (IP) sa to štandardne realizuje dočasným zvýšením bazálnej rýchlosti dodávky inzulínu (samostatná funkcia v IP), kedy sa nastaví percentuálna hodnota zvýšenia (napríklad 140 %) a dĺžka trvania (napríklad 4 hodiny). Táto funkcia sa dá kedykoľvek predčasne ukončiť. Väčšinou sa odporúča zvyšovať dočasnú bazálnu rýchlosť len počas dňa za pravidelnej kontroly glykémií (ráno na lačno, pred obedom, pred večerou, pred spaním, v noci o 03 hod). Pri pretrvávaní zvýšenia glykémií je potrebné bazálnu rýchlosť naďalej zvyšovať (o 10-20 %), prípadne je možné prechodne zvýšiť aj bolusové dávky pred jedlom. Následne, po ukončení stresového zaťaženia, sa pacient musí vrátiť na pôvodné dávky inzulínu.